História - Oldal 2 PDF Nyomtatás

 

Dôchodok z desiatkov a daní bol nasledovný:

35 domácností,
po 50 akčí / malý osmanský strieborný peniaz / 1750,
desiatok zo pšenice, 240 kejlov /12,83 kg/, 4800,
desiatok zo zmiešaného obilia, 160 kejlov – 1600,
desiatok z muštu, 1000 pint /1, 563 l/ - 5000,
desiatok z úľov-550,
desiatok za šosovicu a hrach – 60,
desiatok za ľan a konope – 80,
hájovné a daň z pasenia – 525,
daň za drevo a seno – 840,
daň za nevestu a sudy – 185,
pozemková daň a príležitostné dávky -165,-
daň z ošípaných – 300,
spolu to činí 15 855 akčí / všetky vyrúbené sumy sú v tejto mene/.

K Pozbe podľa súpisu potrila aj pusta Baroka / jedná sa o Baróč, tureckí zapisovatelia napísali toto meno nesprávne/, ktorá bola v prenájme obyvateľov Pozby a tu bol príjem z desiatkov 1300 akče.
5.marca 1674 si dal arcibiskup György Szelepcsényi do Bratislavy predvolať kalvinských biskupov a kňazov na výsluch kvôli podozreniu z vlastizrady. Ďalšou zlou morou okolia bolo dobýjanie pevnosti Nových Zámkov od Turkov v roku 1685m, keď opäť trpel hlavne jednoduchý ľud. Po vyhnaní turkov z krajiny sa začala jej obnova a v roku 1700. Tu ako zemepána nachádzame rodinu Baloghovcov / Galántai /, konkrétne Istvána Balogha, ktorý mal svoje sídlo v obci Trávnica. Vlastne osudy obce temer od začiatku boli späté so zemepánmi sídliacimi v Trávnici. Ale v Uhorsku stále nebolo pokoja a v roku 1703 vypuklo povstanie Ferenca II. Rákócziho. Kuruci mali svoju základňu v pevnosti Nové Zámky, labanci / cisárski vojaci/ na hrade Nitra. Obe strany podnikali výpravy do okolia a určite neobišli ani Pozbu, ale obyvateľstvo sympatizovalo s myšlienkami povstania, čo sa ale nemuselo vždy vyplatiť. Po uzavretí satmárskeho mieru v roku 1711 nastal k krajine relatívny pokoj. V roku 1720 v obci žilo 11 daňovníkov, čo je podstate menej ako z čias tureckej okupácie, teda aj Pozba bola čiastočne spustošená a svoju krutú daň si vyžiadala i morová nákaza, ktorá bola v tých časoch bežná. Znepokojovanie kalvínov katolíckou vrchnosťou sa stupňovalo a v roku 1733 bol tunajší kazateľ reformovanej cirkvi vyhnaný a fara obsadená. V tom čase bola dôležitá kalvínska farnosť v Baračke, ale časom sa pomery veľmi zmenili. V polovici 18. storočia časť tunajších majetkov odkúpila rodina grófov Hunyadyovcov /Kéthelyi/, sídliaca v neďalekom Dolnom Piali. Nastáva uvoľnenie vzťahov medzi jednotlivými cirkvami, ktoré vyvrcholilo vydaním Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781 zaručujúci obyvateľom Uhorska vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru. Nečudo, že tunajší kalvíni zanedlho v rokoch 1784 – 1785 postavili kostol, faru a neskôr aj školu.
V roku 1788 časť Baloghovských majetkov odkúpil József Bencsík. Na začiatku 19. storočia sa stala neuveriteľná udalosť, keď slúžny dal zbičovať tých kalvínov, ktorí počas katolickeho sviatku v tichosti vykonávali domáce práce. V roku 1828 bolo v obci 53 domov a žilo tu 351 obyvateľov.
V roku 1847 majetkové diely Hunyadyovcov v chotári obce kúpil Rafael Kelecsényi, sídliaci v susednej Baracske, ktorý bol vplyvný muž života Tekovskej župy. Myšlienky maďarskej revolúcie 1848/1849 očarili aj tunajších obyvateľov a hoci nemáme správy o udalostiach tých čias v obci, určite domobranci neraz navštívili Pozbu a navyše 19. apríla 1849 sa odohrala veľká bitka medzi maďarským domobraneckým vojskom a cisárskou armádou pri Tekovských Lužanoch, ktorá od Pozby je vzdialená na 15 km vzdušnou čiarou. Po potlačení revolúcie nastali perzekúcie viedenskej mašinérie proti vzbúrenému ľudu, jedným z postihnutých bol aj posledný člen trávnickej vetvy Baloghovcov János. Majetky mu boli skonfiškované a dostal ich nemecký barón Disserbarth, ten ich zasa v roku 1858 predal barónovi Rüdtovi a od roku 1890 ich majetkové diely získal Kajetán Tarisch. Podobne Bencsíkovská časť prešla venom na grófa Miksu Barbóa. Zaujímavý je údaj z roku 1856, keď majetky tunajšej reformovanej cirkvi z 2/3 spustli a tieto sčasti prešli do rúk obecného židovského krčmára / 5 zemepánov a obecný regál /, sčasti na dlhú dobu do prenájmu a sčasti dedičstvo, no nik tunajšej kalvínskej cirkvi v rokoch 1870 – 1877 neplatil cirkevné poplatky. Od roku 1862 majetkové diely v pozbianskom chotári vlastní László Barlanghy, dokonca to bola polovica chotára. V roku 1866 požiar zachvátil temer celú obec a tá ľahla popolom. V tom čase to nebol nejaký zvláštny jav, slamené strechy boli ľahko vznetlivé a tvrdá krytina ich nahradila oveľa neskôr. V roku 1893 tu boli najväčšími zemepánmi manželka grófa Miksu Barbóa / 204 katastrálnych jutár/, Ágoston Lipthay, dedičstvo po Barlangyhovcoch / 277 k . j./, dedičia baróna Frigyesa Rudta / 293 k.j./ a István Varga / 144 k.j./. Na začiatku 20. storočia majetkové diely Barbóovcov odkúpila rodina Kelecsényiovcov.
Pokojný život obce narušil výbuch I. svetovej vojny /1914 – 1918 /, na ktorého bojiskách padlo 9 tunajších obyvateľov. V roku 1918 sa obec stáva súčasťou novovzniknutej I. ČSR, čo obyvatelia obce maďarskej národnosti prijali pokojne. Ale život pospolitého ľudu sa vôbec nezmenil, obyvatelia sa stále zaoberajú poľnohospodárstvom. Na jar 1918 susednú obec Baračku obsadili vojaci Maďarskej červenej armády, boje medzi nimi a československými legionármi sa uskutočnili v severnej časti jej chotára a teda priamo sa dotkli aj obce Pozba. Zanedlho na príkaz vyšších orgánov vojaci Maďarskej červenej armády toto územie opustili. Poľnohospodárski robotníci sa mohli vrátiť k práci na miestnom veľkostatku. Samozrejme aj do tejto obce prišli českí učitelia a úradníci, ale obyvatelia Pozby maďarskej národnosti vydržali. V roku 1937 bol na tunajšom veľkostatku štrajk. Obec sa stala členom spotrebného družstva HANZA so sídlom v Galante, ktoré tu malo 208 členov. V novembri 1938 bola obec pripojená k Maďarsku. Ale kvôli vypuknutiu II. svetovej vojny nastal jej hospodárky úpadok a opäť len trpel pospolitý ľud.
V roku 1944 židovskí občania boli odvlečení do koncentračných táborov, odkiaľ sa už nevrátili. Ťažké časy vojny si z radov tunajšieho obyvateľstva vyžiadali krutú daň, 22 nevinných životov.Do roku 1945 jediným zemepánom chotára obce bol Emil Mirbach s manželkou Irén Kelecsényi.
V máji 1945 bola obec znovu pripojená k Československu a nastali kruté neusporiadané povojnové roky. Obyvateľstvo maďarskej národnosti bolo zbavené občianskych práv, boli zavreté školy s maďarským vyučovacím jazykom. Po roku 1948 sa pomery v republike relatívne usporiadali a začal sa nový rozvoj obce.
V roku 1955 bola založená MO CSEMADOKu, významnej kultúrnej ustanovizne aj v Pozbe. Jednotné roľnícke družstvo tu bolo založené v roku 1957, teda neskoro. V tomto období bola obec elektrifikovaná. V roku 1961 sa začalo so stavbou novej školy s maďarským vyučovacím jazykom, v ktorej sa vyučovanie začalo 1.9.1963.
V rokoch 1967 – 1968 bolo regulované koryto potoka Liska. V roku 1971 bola postavená budova materskej školy.
V roku 1972 tunajšie JRD sa zlúčilo s JRD Podhájska, v roku 1975 s JRD Bardoňovo a Dedinka. Väčšina obyvateľov bola zamestnaná v poľnohospodárstve, časť pracovala v podnikoch. Boli opravené a spevnené cesty a chodníky. V rámci individuálnej bytovej výstavby bolo postavených mnoho rodinných domov, čím obec čiastočne menila svoju tvár.
V roku 1974 bola tu zriadená pošta, v roku 1976 bola v miestnom cintoríne postavená budova domu smútku.
November 1989 ukončil vládu komunistickej strany a začal sa nový rozvoj obce, ktorý rozhodne nebol ľahký. Je pravdou, že bola daná možnosť vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, slobodne podnikať, bola zrušená cenzúra.
V rokoch 1994 a 1997 bol v celej obci vybudovaný vodovod a plynofikovaná celá obec.
V roku 1997 sa rozpadlo poľnohospodárske družstvo, začalo sa hospodáriť na poľnohospodárskych pozemkoch súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Vačšina občanov, ktorí pracovali v poľnohospodárskom družstve zostali bez práce a ocitli na úrade práce.
V roku 1995 si obyvatelia obce pripomenuli 750 výročie prvej písomnej správy o obci. Demografické ukazovatele z roka na rok ukazujú klesajúcu tendenciu obyvateľstva. Tento trend bol významný aj v miestnej základnej škole. V roku 1997 bol zakúpený školský autobus na dovoz žiakov zo susedných obcí v záujme udržania školy.
V roku 2001 boli rekonštruované prezliekárne na futbalovom ihrisku a v obci fungovali tri futbalové mužstvá.
V roku 2004 bola plynofikovaná budova základnej školy, materskej školy a bol zakúpený nový školský autobus na dovoz žiakov, tzv. Midibus. Neskôr čiastočne bola zrekonštruovaná budova základnej školy a opravená strecha. V tom istom období boli zbezprašnené miestne komunikácie pri železničnej trati, komunikácia vedúca k cintorínu, pred obecným úradom a plocha pred poštou, tzv. trhovisko. V roku 2006 bola vykonaná rekonštrukcia kultúrneho domu s vybudovaním sociálnych miestností a malej kuchyne. V rokoch 2009 a 2010 zo štrukturálnych fondov Európskej únie bola zrekonštruovaná budova knižnice a prestavaná na obecný úrad a knižnicu. Okolo budovy sa nachádza
oddychový park, ktorý bol vybudovaný taktiež z fondu pre rozvoja vidieka.

 



 

Meniny hu

Ma: Natália Kovetnezok: Judit

Počet návštev

Ste návštevník číslo
214426
DnesDnes20
VčeraVčera55
Tento týždeňTento týždeň20
Tento mesiacTento mesiac573
CelkovoCelkovo214426
Statistik created: 2024-12-09T05:38:01+01:00
18.97.9.172