História - Oldal 3 PDF Nyomtatás

KULTÚRNE PAMIATKY

Najstaršou pamiatkou obce je kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Reformovaná cirkev v obci sa spomína už v roku 1654 a je otázne, kde sa veriaci modlili. V tých časoch to boli väčšinou drevené oratória, ktoré ale katolíci zvykli podpáliť, či zbúrať, nehovoriac už o tureckých hordách.
V roku 1674 kazateľ z Pozby bol predvolaný arcibiskupom Györgyom Szelepcsényim do Bratislavy. Teda tento kazateľ musel v obci bývať, ale jeho meno sa nezachovalo, lebo na zozname kazateľov z roku 1674 mená niektorých boli pre istotu utajené. Kalvínsky kostol v obci sa spomína v roku 1705, ktorý im nebol odobratý, čo bolo z roku 1706 potvrdené. V roku 1733 bol kalvínsky kazateľ z obce vyhnaný a fara obsadená katolíkmi. Zdá sa, že budovy reformovanej cirkvi boli poškodené alebo dokonca  zbúrané, lebo v roku 1734 sa spomína, že v obci bol postavený kostol. Dnešný tolerančný klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1784 – 1785 pravdepodobne s použitím staršej stavby, samozrejme bez veže. Budova bola zastrešená šindlom v roku 1826, potom v roku 1855. Okolo roku 1840 sa začalo so stavbou veže za kazateľa Károlya Kissa, kostol bol obnovený v roku 1866 a v roku 1926 postavená veža. Počas II. svetovej vojny  bola veža kostola poškodená, ale po jej skončení bol znovu postavená. Ďalšia oprava kostola bola vykonaná v roku 1983. V roku 2006 bola vykonaná vnútorná oprava kostola a v roku 2010 bola opravená celá vonkajšia fasáda. Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, ktorý je krytý rovným stropom. Do hlavného štítového priečelia je vstavaná veža krytá ihlancovou vežou. Na klenáku ostenia portálu bočného vstupu do kostola je letopočet 1785. Vo veži je bronzový zvon z roku 1791 a z roku 1868, ktorý bol preliaty zo starého puknutého zvonu z roku 1710.
Na námestí sa nachádza pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny postavený v roku 1994. Na pamätníku v tvare pylóna je vyrytých 9 mien obetí I. svetovej vojny a 22 mien padlých v II. svetovej vojne. Na pomníku je nápis „ Akikért nem szólott a harang - Za ktorých nezvonia zvony “.
V katolíckej časti cintorína sa nachádza ústredný kríž s liatinovým korpusom, na podstavci je nápis:
Na pamiatku zosnulých venuje rodina Sulanova 1986.

 

OSTATNÉ STAVBY OBCE

Dôležitou stavbou každej obce je škola, šíriaca vzdelanie medzi pospolitým ľudom a tým aj kultúru. Vyučovať v Pozbe sa začalo dávno, veď okolo roku 1726 tu pôsobil levita János Szentpéteri, ktorý v prípade potreby aj učil. Škola v obci bola zrejme postavená nedlho po fare a kostole, teda koncom 18. storočia už rozhodne stála. Veď v roku 1805 a v roku 1840 budova dostala novú slamenú strechu. Dnešná budova kalvínskej školy vznikla prestavbou, úpravou a rozšírením starej budovy v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Tak vznikla prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L s 10 osovou hlavnou fasádou a do dvora otvorená pilierovou chodbou. Budova je na priečeliach a vo dvorovej strane značne prestavaná a tak značne stratila zo svojho pôvodného výzoru. Po dostavbe novej školy v roku 1963, ktorá vyhovuje po všetkých stránkach pedagogiky, bolo v budove starej školy zriadené MNV, neskôr do roku 1999 obecný úrad. Dnes je budova majetkom reformovanej cirkvi.
Do komplexu budov kalvínskeho dvora patrí aj fara, ktorá sa tu spomína už začiatkov 18. storočia, veď po vyhnaní kalvínskeho kazateľa v roku 1733 bola obsadená a neskôr poškodená. Preto v roku 1734 bola postavená nová budova fary, ktorá bola viackrát opravovaná. Po roku 1801 znova sa spomína, že bola postavená nová budova fary, potom bola znovu zastrešená šindlom / 1816, 1826, 1855 /. V roku 1874 bola fara úplne prestavaná, podľa starého zápisu „ za 700 frt. “ uvedená do obývateľného stavu. Táto prízemná obdľžníková budova do dvora obrátená podstením bola aj neskôr viackrát prestavaná, naposledy v roku 1983, keď bola predná časť úplne zmodernizovaná a tak bol pôvodný výzor stavby značne porušený. Za obytnou časťou sú pristavené hospodárske staviská.
V rokoch 1913 – 1914 bola vybudovaná železničná trať Šurany – Levice, ktorej jedna zo zástavok bola Pozba. Tak sa spojenie obce s okolím veľmi zlepšilo. Prízemná obdlžníková budova železničnej stanice sa v temer pôvodnom stave zachovala dodnes. Jednoduchá obdlžníková budova domu smútku bola postavená v roku 1976. Strohá fasáda stavby bola pri prestavbe a rozšírení o krytú terasu v roku 1996 vylepšená. V kalvínskej časti cintorína sú pochovaní dvaja nemeckí vojaci. V obci sa zachoval židovský cintorín s mramorovými náhrobkami.
V obci sa zachovalo dosť pôvodných ľudových domov. Domy sú dvojosovými fasádami obrátené na ulicu. Z 19. storočia sú to troj priestorové hlinené domy pôvodne pod slamenou strechou, ktorá bola neskôr vymenená za tvrdú krytinu. Podobné sú domy z nepálených tehál. Zástavba z 1. polovice 20. storočia naviazala na staršie dispozície ale zväčšovala a domy boli už stavané z pálených tehál.

 

VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI OBCE

Významnými osobnosťami Pozby boli tu slúžiaci kalvínski kazatelia. Mená starších kazateľov nie sú známe , ale zdá sa že boli s obcou Baračka, kde bola kalvínska farnosť.
V roku 1733 z fary vyhnali tunajšieho kazateľa Józsefa Jósu, okolo r. 1726 tu slúžil levita János Szentpétery. Pozba sa od roku 1784 stala kalvínskou farnosťou, ku ktorej fílie patrili Baračka, Beša a Veľké Lovce. Prvým tu slúžiacim kazateľom po reorganizácii reformovanej cirkvi v rokoch 1784 – 1791 bol János Pap.
V rokoch 1791 – 1815 tu bol kazateľom István Tóth, ktorý sem prišiel z Varšanov / dnes Kalinčiakovo/ a pochovaný je v pozbanskom cintoríne. Na uvoľnené miesto nastúpil József Török, ktorý sem prišiel Tekovského Hrádku, v roku 1831 bol premiestnený do Nové Tekova. Vystriedal ho Károly Kiss / /Szentkúti / , ktorý sem prišiel z Malých Ľudiniec. Vykonal v obci veľký kus práce, pre cirkev získal majetky a napísal knihu „ Monografia vázlatok a barsi református egyházmegye múltja és jelenérő l“ / Náčrty monografie z minulosti a prítomnosti Tekovskej kalvínskej cirkvi/. V roku 1843 odišiel do Veľkého Peseku. Ďalej tu pôsobili:
Gyula Viktor Bartha – 1892,
László Kriváts – 1895,
Kálmán Bihary - 1937,
pomocný kazateľ Imre Tóth – 1938,
Bertalan Szaszák – 1954,
László Császár – 1981,
Sándor Nátek – 1982,
Ilona Kiss, r. Tóth – 1999.

V kalvínskej časti miestneho cintorína je pochovaný Lajos Mészáros / 1896 – 1975 /, ktorý bol 28 rokov kurátorom reformovanej cirkvi a Ernő Vígh / 1922 – 1963 /, ktorý pôsobil ako riaditeľ školy.






Použitá literatúra:

Baross K.: Magyarország földbirtokosai, Budapest 1893

Blaskovics J.: Az újvári ejálet török akóösszeírásai, Pozsony 1993

Borovszky S.: Bars vármegye,  Budapest 1903

Czíria J.: Barakcha - Baracska -  Bardoňovo helység története, rukopis

Győrffy Gy.: Az Árpád – kori Magyarország történeti földrajza, Budapest 1966

Pozba község helytörténeti múltja

Pozba község rövid története, rukopis z r. 1995

Súpis pamiatok na Slovensku II., Bratislava 1968

Thury E.: A Dunántúli Református Egyházmegye története II., Pozsony 1998

Vlastivedný slovník na Slovensku II., Bratislava 1977

Z archívu fary reformovanej cirkvi Pozba

Zaznamenal: Ing. Alexander Reško



 

Meniny hu

Ma: Aurél Kovetnezok: Brúnó, Renáta

Počet návštev

Ste návštevník číslo
207233
DnesDnes114
VčeraVčera117
Tento týždeňTento týždeň636
Tento mesiacTento mesiac491
CelkovoCelkovo207233
Statistik created: 2024-10-05T19:41:41+02:00
3.239.3.196