Stránka 1 z 3 Použitá literatúra:
Baross K.: Magyarország földbirtokosai, Budapest 1893 Blaskovics J.: Az újvári ejálet török adóösszeírásai, Pozsony 1993 Borovszky S.: Bars vármegye, Budapest 1903 Czíria J.: Barakcha - Baracska - Bardoňovo helység története, rukopis Győrffy Gy.: Az Árpád – kori Magyarország történeti földrajza, Budapest 1966 Pozba község helytörténeti múltja Pozba község rövid története, rukopis z r. 1995 Súpis pamiatok na Slovensku II., Bratislava 1968 Thury E.: A Dunántúli Református Egyházmegye története II., Pozsony 1998 Vlastivedný slovník na Slovensku II., Bratislava 1977 Z archívu fary reformovanej cirkvi Pozba Zaznamenal: Ing. Alexander Reško
Chotár obce bol už osídledný oddávna, svedčia o tom archeologické nálezy z obdobia neolitu, ktoré reprezentuje sídlisko lengyelskej kultúry, z obdobia eneolitu, je to sídlisko s kanelovanou keramikou. Zo strednej doby bronzovej sa v chotári našli tri úlomky keramiky maďarovskej kultúry. Prvá písomná zmienka o tejto kúriálnej obci pochádza z roku 1245, keď Salamon Rendvei predal zeme v Pozbe za 4 strieborné Pethevmu synovi Hercovi. Obec je v listine zapísaná ako Pazuba. Ďalšia písomná zmienka o obci je z roku 1327, keď členovia Rendveiovcov svoje majetkové diely vymenili za iné s majstrom Dénesom Nygerom, obec je už zapísaná ako Pozba, ale aj Bozba. Rok 1331: sa tu spomína János Pozbai, servient Dezső Elefántiho / loandis de Pozba serviens Magisteri Deseu de Elephant /. Rok 1339: s donačnou listinou kráľ Karol Róbert potvrdzuje darovanú Obec Pozbu s okolím Miklósovi Baratskayovi za jeho verné služby kráľovskému dvoru. Rok 1405: na obec Malú Pozbu dostáva novú donáciu od kráľa István Kálnay za hrdinstvo v bitke pri Nikopole. Rok 1456: Pál Appagyi sa oženil s Borbálou, dcérou Lászlóa, ktorý bol Jánosovým vnukom / v podstate ten začal užívať priezvisko Füssy/. Ale László nemal mužského potomka a hrozilo vymretie rodu, preto potomkovia Pála Appagyiho si privlastnili priezvisko Füssy. Rok 1496: synovia László Füssyho, László a János dostávajú Pozbu donáciou od kráľa, či im v roku 1516 potvrdil kráľ Ľudovít II. Rok 1522: majetky od Füssyovcov a tým aj Pozbu kúpil István Atzél /Erdőskereki/, ktorý bol bratislavským hradným kapitánom a bratislavským podžupanom, padol v bitke pri Moháči v roku 1526. Rok 1534: mala obec 7 port. Nastalo ťažké obdobie tureckej poroby. Istvánov bezdetný syn Gábor pred smrťou v roku 1562 daroval majetky a tým aj Pozbu sestrám potomkov vydaté do rodiny Angyalovcov, ktorí sa tu stali načas zemepánmi. Zo súpisu port Processus Joanis Taynay indictis nobilium z roku 1564 sa dozvedáme, že v zemianskej obci Pozba /nobilium/ boli 4 porty, teda v tom čase nebolo veľké osídlenie. Určite aj našu obec pravidelne znepokojovali turecké hordy, čo bolo v tých časoch obvyklým javom. Rok 1660: tu bolo 42 zdaniteľných domácností, v roku 1601 mala obec 49 domov. Dokonca v roku 1606 po uzavretí Žitavského mieru Turci násilím prinútili poddať sa im viaceré obce Tekova, medzi nimi bola aj Pozba. No obyvatelia obce dane neodvádzali len Turkom, ale aj cisárovi. Rok 1646: vznikla tunajšia kalvínska farnosť, preto v období protireformácie boli obyvatelia obce znepokojovaní katolíckou vrchnosťou, akoby utrpenia aj tak nebolo dosť. Najťažšie obdobie obec prežívala v časoch dobýjania pevnosti Nové Zámky Turkami. Rabovačky, podpalačstvo, odvlečenie do otroctva, či zabitie poddaného bolo pre Turkov úplnou samozrejmosťou. Z roku 1664 sa nám zachoval súpis tureckých vyberačov daní novozámockého ejáletu, v ktorom sú veľmi hodnotné informácie aj o Pozbe. Obec patrila do ejelátu /provincia/ Nové Zámky, náhije / župa/ Barš a livá / sandžak – prápor/ Nové Zámky.
Bolo tu zapísaných 51 mien džizjepovinných osôb / tzv. „ daň z hlavy“/:
János Sárosy, jeho syn István slobodný, jeho syn Mihál slobodný, jeho syn István, jeho syn András slobodný, jeho syn András slobodný, Tomás Bakozs, Jancsi Mészáros, Tomás Bajcsi, Istók Bajcsi, Gergő Pásztor, György Bakozs, jeho syn Petör mládenec, András Tót, súrodenec Miska slobodný, György Ásó, János Nagy, János Gál, György Füles, Balás Mikó, jeho syn Misko slobodný, jeho syn Andris slobodný, András Verös, jeho syn István slobodný, János Siska, György Szabó,
János Ásó, István Kis, György Koca, jeho syn Jancsi slobodný, jeho syn András slobodný, András Simeg, Miklós Nagy, Petör Makovica, István Új, István Csekliszi, súrodenec Miska slobodný, Pál Györki, Gergő Misko, Mihál Ásó, súrodenec János, Pál Ásó, Mihál Kovács, György Rána, András Tar, Ferenc Nagy, Bak Gici, Miska Tót, Palkó Tót, András Szabó, Tót Ferenc slobodný.
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 Dopredu > Koniec >>
|